Glbú ma známi, že nežehlím. A ak už žehlím, tak len v nutnej sebaobrane. To je vtedy, keď aj ja svojím kritickým okom zhodnotím, že toto už presahuje i moje najnáročnejšie kritériá. Ale na žehlenie mám aj tak svojský názor. Akceptujem ľudí, ktorí konajú túto činnosť v rámci košiel, tričiek, nohavíc... Ale nechápem tých, ktorí sa pol dňa mordujú s ponožkami, či spodným prádlom, dokonca môj bývalý šéf onehdá odmietol ísť na futbalový zápas, pretože mu manželka nevyžehlila trenky. Aká tragédia! To sa mi zdá predsa len trošku uletené.
Tiež som extrémista, ale v opačnom garde. Zastávam totiž alibistický názor, že prádlo sa predsa na človeku vyrovná počas dňa samé. A tak je už mojím každoraňajším rituálom zavítanie rovno zo sprchy k sušiaku, z ktorého náhodným výberom zvesím požadovaný druh odevu, ktorý si bez zbytočnej žehliacej medzifázy natiahnem na seba. Pri tričkách, trenkách a košeliach je to relatívne jednoduchý proces, ale predstavte si, že v tom chaose musím nájsť pár, aspoň trochu podobných ponožiek :) Väčšinou sa trafím do farby i veľkosti, avšak, keď vojdem medzi civilizovaný národ, musí celkom zaujímavo vyzerať dokrkvané tričko s nádherným horizontálnym efektom po sušiacej šnúre.
Ale dnes som si povedal, že vyskúšam zmenu. Šokujem národ a vyžehlím sa. Z kúta som zobral zaprášenú žehliacu dosku (myslím, že ten pavúk, ktorému som narušil niekoľkomesačné súkromie, ma teraz nenávidí, ale mám pocit, že v mojom byte je dosť pasívnych zákutí, ktoré mu môžu slúžiť za náhradné ubytovanie - napríklad vysávač), zvesil zo spomínaného sušiaku obľúbené bermudy a započal akt. Netrvalo to dlho. Už po pár sekundách som hrešil ako žilinský tankista, pretože trenky zmenili skupenstvo na roztavenú neforemnú masu a izbou sa niesol kúdol štiplavého dymu. Nie, nezabudol som zapnutú žehličku položenú na prádle a neodbehol sa vycikať... jednoducho mi nedošlo, že umelá hmota (100% polyester) sa nežehlí :)
A tak som teraz v práci v alternatívnom kuse odevu, ktorý som kdesi vyhrabal v skrini a aj keď je už takmer „padla“, ešte stále som to morálne „nerozchodil“. Každopádne, touto likvidáciou bermúd som nadobudol ďalšiu novú skúsenosť. Vlastne oprášil starú - „Kto nič nerobí, ten nič nepokazí alebo prílišná iniciatíva môže viac poškodiť ako pomôcť.“ A tým sa riadim i teraz, v práci. Ktovie, čo na to o štvrtej povie môj šéf :)
* * *
PS: Napadlo ma, že možno toto všetko bol následok prebdenej noci. U nás vo Zvolene sa totiž celú noc blýskalo, hromy divo bili, takže som bytostný strach z konca sveta prebdel na okne s foťákom a takto nejako to asi vyzeralo (ako je na druhom zábere poznať, problémy mám, okrem iného, i s ostrením):
Trošku chaos, ale v tomto teple, dúfam, ospravedlniteľný.
