Martin Tužinský
Zatmenie LIVE :)
Zatmenie slnka spred pár minút.
Človek ako taký, ktorému sa, okrem futbalovej lopty a neustáleho frflania, stal životným osudom počítač, či už v nemenovanej tlačiarni, kde sa tvári ako grafik v DTP štúdiu, či už doma, kde sa tvári, ako mu zrovna napadne. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, US-TOUR 2006, Nezaradené
Nemuselo sa to stať. Tí ľudia mohli ešte dnes pokojne pozerať televíziu, napchávať sa hamburgermi, jogingovať po suchých cestách, žiť svoj stereotyp v každodenných radostiach i starostiach... Keby...
Môj článok z piatku minulého týždňa dosť rozvíril pokojné hladiny tohto blogu. Najmä keď sa objavil, netuším dľa akého výberového kľúča, i v pondelňajšom vydaní SME. Musím teda reagovať na niektoré názory v pekelne rozbehnutej diskusii a zrejme i vysvetliť, o čo v ňom šlo, pretože mnohí to zjavne nepochopili - sčasti asi mojou vinou... V následnej diskusnej prestrelke, v ktorej odzneli mnohé názory, od jemne pozitívnych až po tie, ktoré požadujú znovuzavedenie trestu smrti, sa ukázalo aký sme my národ rozdielny vo svojích názoroch i chápaní každodennej reality. Keďže mnohí ale nepochopili zmysel článku (nie som spisovateľ, ospravedlňujem sa, že v afekte jeho tvorby mohol hlavný zmysel uniknúť), skúsim to zhrnúť v stručnosti a „polopate“:
Tento ujo policajt ma dnes pripravil o dva litre. V podstate oprávnene, ak sa budem striktne držať zákonov. Tie sú predsa v tomto štáte posvätné pre všetkých. Šiel som na červenú. Sprvoti som nesúhlasil, po prezretí videozáznamu (normálne som bol vytešený aspoň z toho, že ten obuch čo ma fotil, musel strapkať dve križovatky, aby mi to dokázal) som musel uznať, že ruka zákona má pravdu. Porušil som pravidlá cestnej premávky a bolo mi oznámené, že „hrubo“. Verdikt - bloková pokuta 2.000,- (slovom dvetisíc korún) i verbálne doporučenie, aby som si pozorne všímal svetelné signály, ktoré na našich cestách nie sú na okrasu.
Celkom som sa dnes pobavil pri čítaní inzertnej časti jedného regionálneho týždenníka. Spomínanej rubrike sa už celé veky úspešne vyhýbam, ale tentoraz som bol nútený všimnúť si ju, pretože môj vlak mal každodennú výluku a pri nekonečnom prestupovaní na autobus a späť, som preštudoval všetky relevantné články a v novinách zostala nepoškvrnená len inzercia a tiráž.
V septembri minulého roka sa mi podarilo nejakým záhadným spôsobom obdržať víza do najdemokratickejšej krajiny sveta a následne ju poctiť svojou prítomnosťou v trvaní troch týždňov. Návštevu brata, s ktorým sme za 21 dní prešli celé východné pobrežie, som spísal do diskutabilného cestopisu, ktorého prvé časti v priebehu polroka spatrili svetlo sveta.
Ľudská bezmocnosť a beznádej na jednej strane a živočíšna zloba a nenávisť na strane druhej, sú tou najhoršou kombináciou, najmä keď sú vzájomnom konflikte.
Pred týždňom som tu nariekal, ako mi je plano v baráku, kde počuť každý šuchot, ston, či buchot. Veci plynú vo svojom sterotype i naďalej v zaužívanom trende, človek zúfa... A tak som sa rozhodol zverejniť jednu staršiu báseň (no báseň... skôr zhluk písmenok v bytostnej túžbe disponovať zmyslom i rýmom), ktorú som zosnoval asi pred dvoma rokmi, inšpirovaný „skutočným príbehom“ :)
Pomaly už klasická situácia. Nedeľa večer, sedím za compom a ku klepaniu týchto nezmyslov mi asistujú obrovské „mušle“ na lopúchoch, pretože bez slúchadiel a pozitívnej hudby by som nevysrstil ,ni‘ vetú holú, nieto ešte rozvité súvetie. Príčina - už asi tiež klasická. Náš dom (ako sa povie tehlovému paneláku?) je deravý ako slovenská Ústava, čosi ako súkromie tu neexistuje. Niečo v tom zmysle, že keď sa mi na piatom kýchne, na prvom opadá omietka.
Summit Bush-Putin, Bratislava. Nedá mi to predsa len nevrátiť sa k udalosti roka z tohtoročného februára, z ktorej bolo pokakané celé Slovensko (i keď neverím, že tromfla pozornosť, ktorou disponovala televízna Superstar).
V nejakom náhlom pominutí mysle som v marci tohto roku kúpil balík troch teflónových hrncov a jednej panvice v „akcii“ hypermarketu Hypernova. Za 390 korún.
Článok, ktorý som uverejnil na svojom webe 4. apríla 2005, kedy som ešte nebol registrovaný na blog.sme.sk :-( V sobotu umrel pápež. Informácia, ktorá šokovala celý svet. Teoreticky by sa ma to nemalo veľmi dotknúť, pretože katolícku cirkev v extra obľube nemám, resp. nerozumiem jej systému, hierarchii a (podľa mňa) nezmyselným pravidlám. Pripadá mi to tak trochu totalitné, veď za celých 2000 rokov evolúcie kresťanstva sa preonačila na náboženstvo plné divných príkazov a obmedzení. Človek, ktorý čítal Bibliu (teda Nový zákon), porovná jej kázanie so súčasným učením katolíckej cirkvi a snaží sa byť objektívny, musí nechápavo krútiť hlavou. Nemá zmysel to tu rozoberať, ale spomeniem skutočne len niekoľko „očikolúcich“ príkladov:
Minulý utorok prekonal všetky teplotné rekordy. Z nevýraznej jari sa v okamihu urobilo horúce leto, ktoré šokovalo národ. V celej Európe padali historické maximá a k slovu sa dostali minisukne i hlboké výstrihy, ktoré taktiež šokovali, teda najmä tú drsnejšiu časť populácie.
Minulý týždeň by som si dovolil v súkromnom píplmetri označiť ako „Týždeň permanentného nasierania sa“. Keďže tento článok som uverejnil pred týždňom na svojom webe http://www.hemendex.sk , odpustite jemný časový posun a možnú neaktuálnosť príspevku.