Hlavu hore, futbal občas bolí...

Autor: Martin Tužinský | 13.11.2005 o 2:01 | Karma článku: 5,68 | Prečítané:  1704x

Prehrali sme. V podstate dosť potupne - 5:1. Pre neznalých - ak ovšem vôbec takí sú - išlo o prvé dejstvo barážového dvojzápasu proti Španielsku na štadióne Atletico Madrid. Svojím spôsobom sme týmto výsledkom uhasili postupové nádeje, na ktoré sme si trošku netriezvo trúfali.

Nechcem nikoho podceňovať, motyka občas skutočne vystrelí. Nepredpokladám však, že sa v stredňajšej odvete na Pasienkoch bude opakovať zázračný výsledok z júla, kedy petržalská (pardón bratislavská) Artmedia rozleptala škótsky veľkoklub Celtik Glasgow neuveriteľným päťgólovým „kanárom“ a v odvete zubami-nechtami uhrala prehru 0:4, ktorá ju posunula do posledného predkola Ligy majstrov...

Včera sa však zázrak nekonal. Boli sme jasne slabší a prehra je zaslúžená. Okrem slabého výkonu slovenského tímu, si vybral slabší deň i taliansky rozhodca. Jeho výkon komentovať radšej nebudem, verím však, že spomínaný zápas v Madride si teraz, tak ako ja, z videozáznamu prehrávajú kompetentní, ktorí z neho pre hlavného arbitra vyvodia dôsledky.

Výsledok je však jasný. Je po baráži. V odvetnom zápase môžeme už len napraviť nie veľmi lichotivý dojem o úrovni slovenského futbalu. Svoje méty sme už dosiahli. Neboli mizivé. Tohtoročná kvalifikácia na budúcoročné Majstrovstvá sveta v Nemecku bola totiž pre Slovensko, až na niektoré nechcené kiksy, vcelku úspešná. Skončili sme na druhom mieste v skupine, pričom sme za nami nechali kvalitný (hoci v tejto sezóne dosť nevýrazný) tím Ruska.

V baráži sme si už vyberať nemohli. Myslím, že nemôžme hovoriť ani o tom, že sme nemali šťastie v losovaní, veď tímy Česka a Turecka, ktoré boli okrem Španielska v „našom“ klobúku, patria medzi európsku kvalitu a vo futbalovom rebríčku sú ďaleko, ďaleko pred nami.

Dnes dopoludnia som hral futbal. Taký nevinný, pouličný, ktorým si s kamarátmi vypĺňame zimnú futbalovú prestávku. Už niekoľký týždeň hrávame proti sebe dva výbery - Mladí a Starí. Vekový priemer našich súperov je cca 45 rokov. Náš o pätnásť rokov nižší. Teoreticky jednoznačná záležitosť... Viete ale ako skončil dopoludňajší zápas? 12:8 pre „Starých pánov“. A viete prečo? Pretože do svojej hry vložili to, čím sme v našom „mladom“ tíme nedisponovali. ROZUM a SRDCE.

A práve toto mi vo včerajšom zápase Slovenska so Španielskom u našich reprezentanov chýbalo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Šabatu

Babiš už neriadi štát ako firmu, dúfa v zázrak

Kto prešľapuje tragickú koronavírusovú českú cestu? Ľudia typu Fica a Kaliňáka.

Keď Sagana sledujem v médiách, vôbec sa nezmenil, tvrdí spolužiak

Už v šestnástich sníval, že pôjde na Tour.


Už ste čítali?